ZIMNÉ INŠPIRÁCIE

Po nezvyčajne teplej jeseni konečne prišla zima. Dobre to poznáme - rána a večery sú chladné, dni sa závratne skracujú a rýchlo je už tma. Milovníci zimných športov si pripravujú svoje športové nástroje a tešia sa na začiatok sezóny. Iní by sa najradšej uložili na dlhý zimný spánok ako medvede a zobudili sa až na prvé jarné slnečné lúče. Zimné obdobie je samozrejme časom odpočinku, tak sa pohodlne usalašte na gauči, uvarte si horúci bylinkový čaj a začítajte sa do našich inšpirácií.

ZIMNÝ SLNOVRAT

So začiatkom zimy je spájaných mnoho osláv, tradícií a starých povier. V deň zimného slnovratu začína u nás na severnej pologuli zima a na tej južnej zasa leto. Zimný slnovrat bol dôležitým sviatkom našich slovanských predkov v pohanskej dobe. Keďže ide o najkratší deň v roku, nazývali ho Kračúň. V tomto období ľudia zbierali imelo, ktorému pripisovali ochranné a liečivé vlastnosti. Obsypávali sa zrnom, čím chceli prebudiť prírodu a zaistiť bohatú úrodu na budúci rok - táto tradícia sa nazývala ovseň. Slovania v tomto čase oslavovali návrat slnka, chodili od domu k domu so slnečnými symbolmi a spievali oslavné modlitby a prosby. Na znak úcty obetovali prasa. Pravdepodobne odtiaľ pochádza naše vianočné „zlaté prasiatko“, ako symbol rodiaceho sa slnka, ktorému bolo prasa zasvätené. Tento rok pripadá Zimný slnovrat na nedeľu 22. decembra, ale chladno je už dnes, preto nezabudnite svoje deťúrence na cestu do školy poriadne naobliekať. Prevencia je v mrazivom počasí tým najlepším liekom.

TRADIČNÉ VIANOČNÉ PEČENIE

Vo vianočných tradíciách malo pečivo mimoriadny význam, dokonca sa mu pripisovala magická moc. Dostatok pečiva mal byť predzvesťou hojnej úrody v nastávajúcom roku. Na Štedrý deň pred svitaním piekli gazdiné vianočné pečivo, pretože podľa zaužívanej tradície muselo byť hotové ešte pred východom slnka. Po spracovaní cesta na vianočné pečivo a chlieb si gazdiná poutierala ruky o ovocné stromy, aby na budúci rok dobre rodili. Často z upečeného pečiva vyhadzovali kúsky sliepkam, aby dobre znášali vajcia.

Okrem chlebov, posúchov a opekancov sa na Vianoce piekli aj koláče z kysnutého cesta. Bývalo tiež zvykom piecť z vody a múky figúrky zvierat, ktoré doma chovali. Tie potom hospodár zavesil nad chliev, stajňu, kurník aj psiu búdu, aby sa zvieratám v novom roku dobre vodilo. Táto obyčaj pretrváva do dnešnej doby v podobe vykrajovaného pečiva rôznych tvarov, ktoré všetci tak dobre poznáme. Najmä deti milujú vykrajovať figúrky, opatrne ich naukladať na plech, a potom sledovať, ako sa pečú do zlata. Po vytiahnutí ich treba ešte krásne ozdobiť a môže sa ochutnávať!

ZIMNÉ MAŠKRTENIE

Na Vianoce sa cez deň jedlo veľmi málo alebo sa držal prísny pôst. Trval až do chvíle, keď sa na oblohe ukázala prvá hviezda. Zato večer sa mal každý najesť dosýta. Svedčí o tom aj frazeologické prirovnanie – najedol sa ako sedliak na Vianoce. Vianočným jedlám sa prejavovala mimoriadna úcta. Zo štedrovečerného stola sa nemohlo nič vyhodiť, odkladali sa aj omrvinky, ktoré vraj pomáhali, keď ochorel dobytok. Tomu v tento deň tiež dávali ten najlepší pokrm. Zvieratá vraj z vďačnosti rozprávali ľudskou rečou. Kto mal trpezlivosť a ostal okolo polnoci v maštali, mohol sa všeličo dozvedieť. :)

Najesť sa pekne dosýta je aj našou dnešnou tradíciou a to nielen na Vianoce, ale počas celého zimného obdobia. Každý miluje ten pocit, keď sa môže po večeri pohodlne usadiť vo svojom kresle alebo na gauči, príjemne oddychovať a pritom maškrtiť nejaké dobroty.

JE TU ČAS VYMÝŠĽANIA DARČEKOV

Prichádza čas každoročného vymýšľania, zháňania a nakupovania vianočných darčekov. Vaše detičky už určite píšu Ježiškovi listy, čo všeličo by si priali dostať pod stromček za to, že boli po celý rok tak dobrí. :) Dnes v obchodoch a na internete nájdete hračky od výmyslu sveta! Stačí len pozorne počúvať, po čom naozaj túžia a správne vybrať to pravé. A potom len čakať na ten „deň D“ a tešiť sa z ich natešených tváričiek.

Zdroj:
https://slovenske-zvyky.webnode.sk